Ľudia, ktorí sa učia nové jazyky, starnú pomalšie
18.12.2025
Vaša babička lúšti krížovky, aby si precvičovala pamäť. Sused behá, aby zostal fit. Ale vedeli ste, že najlepšou prevenciou starnutia mozgu je učenie jazykov? Ľuďom, ktorí hovoria viacerými jazykmi, hrozí demencia až o niekoľko rokov neskôr.
Ich mozog sa fyzicky mení, zostáva pružnejší a funguje preto lepšie aj v osemdesiatke. A nebojte sa, nie je na to potrebný talent, skôr pravidelnosť. Jazyky sú pre mladých, hovoria ľudia. Pre študentov, pre pracovníkov v nadnárodných firmách alebo pre cestovateľov, ale seniori? Tí už jazyky nepotrebujú.
Lenže výskumy tvrdia opak. Mozog potrebuje stimuláciu neustále, bez ohľadu na vek. A jazyky mu ju dávajú lepšie než čokoľvek iné.
Prečo je angličtina lepšia než sudoku
Krížovky, sudoku alebo lúštenie rébusov, to všetko mozog baví a určite mu to prospieva. Ale učenie sa jazyka je úplne iná kategória. Keď sa človek ponorí do nového jazyka, mozog musí naraz pracovať na viacerých frontoch. Pamätať si slovíčka, strážiť gramatiku, sústrediť sa a zároveň hľadať spôsob, ako to celé poskladať tak, aby to dávalo zmysel. Je to úplne iný typ záťaže než rutinné vypĺňanie políčok.
A práve takáto námaha vytvára nové nervové dráhy. Vďaka nim zostáva mozog živý, pružný a lepšie odoláva tomu, čo s ním bežne robí starnutie. Mozog musí robiť niečo úplne nové. Krížovky opakujú podobné vzorce, ale jazyky vás nútia premýšľať inak, rozpoznávať nové zvuky, chápať odlišné gramatické štruktúry. Mozog sa na základe toho prispôsobuje, vytvára si nové cesty a mení sa. A to je presne to, čo ho chráni pred rýchlym starnutím.
Mozog sa pozitívne mení
Vedecké skeny mozgu odhalili fascinujúcu vec: u ľudí, ktorí sa učia ďalšie jazyky, dochádza k skutočným fyzickým zmenám. Zväčšuje sa im totiž časť mozgu nazývaná sivá hmota, ktorá je centrom pamäti, emócií a učenia. Sivá hmota funguje ako centrum spracovania dát a neustále vytvára nové „diaľnice“ medzi neurónmi. Vyššia aktivita v tejto oblasti znamená lepšiu pamäť a celkovo pružnejšie myslenie.
Okrem sivej hmoty sa vedci viac zameriavajú aj na bielu. To je jemná izolačná vrstva, ktorá obaľuje nervové vlákna a pomáha tomu, aby si mozog posielal informácie rýchlo a bez strát. U väčšiny ľudí časom redne, ale ľudia, ktorí celý život prepínajú medzi dvoma jazykmi, ju majú prekvapivo pevnú aj v pokročilom veku, niekedy pokojne ešte po sedemdesiatke.
Ukazuje sa, že mozog je tvárny neustále, len od neho musíme chcieť, aby nezaháľal.
Demencia sa týmto ľuďom vyhýba
Vedci si už niekoľko rokov všímajú jednu zaujímavú vec, a to, že ľudia, ktorí celý život fungujú bilingválne, mávajú príznaky demencie o niečo neskôr. Mozog týchto jedincov je neustále v režime prepínania, jeden jazyk potlačiť, druhý aktivovať. A práve táto gymnastika ho udržiava dlhšie vo forme.
Aj keď práve hovoria po slovensky, angličtina alebo nemčina im beží v hlave na pozadí. Mozog sa musí neustále rozhodovať, ktoré slovo patrí do ktorého jazyka a ako zabrániť tomu, aby sa jazyky pomiešali. A aj toto neustále prepínanie ho udržiava vo forme.
Funguje to podobne ako s telom. Ak celý život beháte, vaše telo je pripravené na fyzickú záťaž. Ak si zabehnete prvýkrát po dvadsiatich rokoch, je to šok. S mozgom je to rovnaké. Ak ho trénujete pravidelne učením sa nových vecí, zvláda lepšie aj zložité situácie. A boj s demenciou je jedna z tých najzložitejších.
Samozrejme, jazyky nie sú zázračný liek. Ale podľa dostupných výskumov sú jednou z najúčinnejších stratégií, ako si udržať kognitívne funkcie čo najdlhšie. A na rozdiel od liekov je to aktivita, ktorú si môžete skutočne užiť.
Mozog, ktorý sa pravidelne učí niečo nové, zostáva mladý oveľa dlhšie než ten, ktorý stagnuje, preto sa prihláste napríklad na náš kurz nemčiny. Kontakt na nás je: +421 944 006 112 alebo info@toplingva.sk.
Ukážkovú hodinu vám navyše ponúkame zadarmo.